Silika e è bló bɔ é nɔ hɛn nǔ kpɛví kpɛví lɛ é sín ɖaxó nɔ hwe, bɔ fí e é nɔ nɔ tawun é nɔ syɛn (80 jɛ 400m2/g). É ɖò mɔ̌ có, è ɖó na hɛn nǔ e ɖò xomɛ lɛ é ɖó mimɛ̌ jí, bo na dó sixu bló nǔ e è nɔ ylɔ ɖɔ three{4}} dimensionnel é ɖé, bɔ gbɛ̌ta hydroxyl tɔn ɖě ɖibla ɖò nǔ kpɛví kpɛví lɛ mɛ ǎ. Enɛ wu ɔ, nǔ kpɛví kpɛví e ɖò silika afínnɔ mɛ lɛ é nɔ ɖó hygroscopie kpɛɖé, bo nɔ lɛ́ ɖó hlɔnhlɔn syɛnsyɛn ɖò jǐ tɔn, bɔ enɛ ɖó hlɔnhlɔn ɖagbe ɖé bo nɔ hɛn nǔ lidǒ. Nǔ e è sɔ́ kɔ́ dó bló na bɔ è sɔ́ silika e è sɔ́ afín dó bló é mɛ é nɔ ɖò wěxo ganji, bɔ nǔwukpikpé tɔn lɛ, hlɔnhlɔn e nɔ hɛn nǔ gblé dó mɛ wu é kpo zozo e nɔ ɖí xwi xá zozo é kpo lɔ nyɔ́ tawun.
É ɖò mɔ̌ có, nǔ e nyla é wɛ nyí ɖɔ silika e è sɔ́ afínnɔ dó bló é nɔ xɔ akwɛ tawun, bo nɔ yawu j’ayǐ ɖò nǔwiwa hwenu, bo sixu zɔ́n bɔ kɔ́ nɔ gbà nǔ bɔkun. Enɛ wu ɔ, è ɖó na zán gaz e ma nɔ w’azɔ̌ ǎ é ɖò nǔ e nɔ w’azɔ̌ lɛ é mɛ.
